MÓDA

Zorro: ničiteľ elektroniky

19.3.2018

Na čo siahnem, to zničím. V lepšom prípade stratím. Spýtajte sa mojich rodičov, tí by vám potvrdili, že na mňa je škoda utrácať ťažko zarobené peniaze. Najradšej by mi dali telefón z kokosu a namiesto počítača guľôčkové počítadlo.

Musia tam všetky počítače. Kam? No predsa do futrálu.

Keď som odchádzala na svoj prvý študijný pobyt do zahraničia, bol mi rodinou zakúpený prvotriedny notebook, ktorý mal zaistiť či už skvelé študijné výkony, tak pravidelný kontakt s domovom. Na moje študijné výkony mal mizerný vplyv, pretože Google prekladač skrátka osemstránkovú esej o nanotechnológiách sám nenapíše. A kontakt s rodinou tiež nestál za nič. Hneď pri prvej telefonickej skúške som si totiž do klávesnice naliala čaj a nenastala modrá, ale hneď čierna smrť. No nič, dve hodky fénovania a pol dňa vešania z okna za sedavého plaču zapríčinili, že na druhý deň sa noťas spamätal. Tak som nažhavila drôty a hneď som kamoške v rozjarenej nálade popisovala, čo sa mi deň predtým stalo. Samozrejme som si pri názornej ukážke do klávesnice vyliala pivo. Zopakovala som resuscitáciu a počítač opäť ožil bez náznakov nejakých doživotných následkov. Môžem s istotou prehlásiť, že ide o najodolnejší počítač na svete. Mám ho už päť rokov, je to teda starček, má len polku CDromky (druhá odpadla neznámo kde) a chýba mu kus displeja. Ale je výkonný, ako keby mal  dvadsať.

Beriete tablety na spanie?

Notebook prežil aj útok odlakovačom, ale je pravda, že sa musel chvíľu zotavovať u opravára. To by však nebolo to najhoršie. Ten istý deň mi totiž ešte aj telefón spadol do záchoda. Naozaj si nevymýšľam. Mala som svoj iPhone v zadnom vrecku nohavíc a zrazu pozerám, krauluje v mise. A nepomohol mu ani fén, ani ryža a ani modlitby. Ale to ešte stále nie je koniec. Tatko mi dal svoj starý telefón a ešte v ten istý deň, skôr, než odbila polnoc, som sa s ním rozlúčila v krčme – bol mi odcudzený na rozlúčkovej párty. Ďalší deň, ako inak, som totiž odchádzala na letnú školu do Ríma. Zohnať počas niekoľko málo hodín počítač, telefón a hlavne blázna, ktorý mi zverí majetok, bol nadľudský výkon. Za svoj životný úspech však považujem, že som odišla s niečím, čo pripomínalo kufríkový mobil a s analógovým notebookom – rozumej blokom papiera. Bola som medzi tlupou Američanov ako exot a skutočne reprezentatívna vzorka. Iba som im potvrdila predstavu, že my si tu v „Československu“ bývame v chatrčiach niekde uprostred sibírskej tajgy a dorozumievame sa pomocou hlinených doštičiek. Zatiaľ čo Amíci si posielajú snapy, ja som hrala hada a posielala si melódie.

Doplnok alebo životný štýl?

Rovnaký osud ako tatkov telefón postihol ešte niekoľko ďalších mojich mobilných miláčikov. Ako ja hovorím, som skrátka dôverčivý typ. Ako hovorí môj dedko, som bohém. A ako hovorí moja mama, som debil. Môj tatko väčšinou mlčí a situáciu nekomentuje. Tentokrát som však vycítila isté nebezpečie, vyhľadala som úkryt v bezpečnej vzdialenosti a požiadala mamu, aby mu odkázala onú neveselú novinu. Ako som už vytušila, tatko potichu nebol, dokonca vrieskal ako túr. V telefóne mal totiž piny k svojim platobným kartám a tajné pracovné dokumenty. Snažila som sa mu vysvetliť, že to od neho bolo nezodpovedné, ale nejak ma nechcel pochopiť.

Nechajte kameň na kameni.

Toto všetko sa odohralo už pred pár rokmi. Teraz už som dospelá a zodpovedná. Vážim si veci a poznám ich cenu. Zrejme to vycítil aj môj šéf, a tak som sa prvýkrát v živote dočkala. Raz ráno som prišla do práce a čakal tam na mňa. Fungel nový, v bublinkovej fólii zabalený a novotou voňajúci služobný telefón. Môj naivný zamestnávateľ ma vybavil telefónom, ktorý zďaleka presahoval cenovú kategóriu, v ktorej sa bežne pohybujem. Prečo asi, to nemusím vysvetľovať. Reakcia mojich rodičov bola okamžite – kúp si fóliu, kúp si obal. Urazila som sa, nekúpila som si nič… a tak už druhý týždeň schovávam pred šéfom telefón, ktorý má displej na tisíc kúskov.

Povedzte dosť telefónom v ponožkách!

No hej no, tak skrátka si cením viac tie nemateriálne veci 😀 No keďže aj moja blbosť nie je nekonečná, inštrukcie sú jasné – utratiť vianočné prémie za nový displej, poistiť sa „na blbosť“ a objednať si kryt na mobil! A čo vy? Tiaž sršíte takou šikovnosťou?

Ide to aj jednoducho.

Mohlo by sa vám páčiť tiež...

Žiadne komentáre

Komentovať