Zima v cudzom kožuchu

Winter is comming. To je kľúčová veta seriálu, v ktorom sú hlavné postavy obalené kožami vlkov, líšok a jednorožcov, od hlavy k pätám. Áno, na obrazovke to vyzerá asi dobre. A čo v reálnom živote? Ako veľmi sú kožušiny zásadné v miernom podnebnom páse a ako sa im vyhnúť?

Hebučký kožúšok je fajn. Ňuňu, super, hrejivý. Ak vás baví, kľudne vyhoďte holiaci strojček a pestujte si svoj vlastný. 😉 Ak vám však nohy nezarastajú tak výdatne a vy mlsne pokukávate po líškach, trochu vás zbrzdím. Tu už ide o život – a nemyslím tým útoky naštvaných vegánov.

Za každou kožušinou totiž hľadajte predovšetkým mŕtve zviera. Norka sa svojej kože dobrovoľne nevzdá a aj keď napríklad taká nutria je zviera nielen chlpaté, ale aj chutné, málokedy sa stane, že by tvorček umieral pre niečo viac, než svoju kožušinku. Nechcem vás zaťažovať detailmi. O životnom štýle kožušinových zvierat toho celkom dosť vypovedajú pojmy kožušnícky priemysel a kožušinová produkcia. Cítite tu empatiu?

Na druhej strane, chodiť s transparentom a usilovať o celosvetový zákaz kožuchov mi zmysel nedáva. Jednak, umelé kožušiny sú proste umelé, vyrobené z umelých vláken a ropy. Za druhé, je treba trochu používať zdravý rozum. Zatiaľ čo v časti LA sú kožušiny úplne zakázané, v Murmansku by si na podobne radikálny postup fakt netrúfli. Celkový problém totiž nie je ani tak v kožušinách celkovo (kto si dnes už odkladá 4 000 éčok na norkový kožuch?), ale v ich nadužívaní na rôzne zbytočnosti. Taká priemyslová výroba búnd s kožušinovým lemom kapucne už skrátka vyžaduje priemyslové dodávky líščích chvostov. (A pritom tieto lemy dávajú praktický zmysel len v teplotách pod -25°C.) Znamená to teda, že je všetko zle? Nie tak celkom.

Ak túžite po kožušine a je vám to fuk, skúste si aspoň overiť, v akých podmienkach žil a umieral váš nadýchaný sen. Spoiler allert – líšky k životu potrebujú veľký výbeh a noru, nie miniatúrnu klietku.

Ak túžite po kožušine, ale nechcete zabíjať zvieratká, zájdite do sekáča, bazáru alebo prelezte babičkinu skriňu. Je prejavom úcty k životu, aby tieto archívne kusy nezožrali mole a kožojedy.

Ak neznášate secondhand, ale hebučké chlpy si neviete odpustiť, zainvestujte do kvalitného fake kožúšku. Rozdiel od pravého už poznáte len vo váhe a nad plameňom. A v svedomí. A že nie je lacný? Aspoň ho len tak nevyhodíte a aj tá ropa bude mať zmysel.

 

A čo ak proste len potrebujete byť trendy?

Potom “zabite” svoje hračky a oblečte si Plyšák. Síce sa v ňom občas zapotíte, ale je látkový, takže dýcha a aj pekne hreje. Neumiera sa preň. A ak ho neunosíte k smrti, zohrejú sa v ňom napríklad aj vaše vnúčatá.

Deti a vnúčatá… je dosť pravdepodobné, že v budúcnosti bude nosenie akýchkoľvek kožuchov aj tak out, ako je dnes napríklad zbieranie cudzích tetovaní. Vy snáď poznáte niekoho, kto by kvôli kérke na tvári odstrelil svojho suseda a potom jeho hlavu vysušil a vystavil nad krbom? (Hej, je to veľký bizár, ale fakt to frčalo. Nekecám. Prečítajte si o tom knihu Dejiny Tetovaní, od Martina Rychlíka).