Každodenná scéna – v práci som mala byť už pred dvadsiatimi minútami, ranná porada začína za 7 minút. A ja behám po byte s nohavicami na pol žrde, jednou ponožkou, bez trička a lovím zbytky v halde handier v spálni alebo nedaj bože v koši na špinavú bielizeň. Každé ráno ten istý problém – nemám čo na seba.
Tento úkaz nazývam interne Paradigmatom neexistujúcich odevov a vyznačuje sa tým, že napriek tomu, že sa všade po byte váľa nespočet zvrškov a skriňa praská vo švíkoch, neexistuje nič, čo by si človek mohol vziať na seba. Čo je na tom zaujímavé je to, že tieto neviditeľné handry zaberajú až prekvapivo veľa miesta, a že muži tomuto paradigmatu nerozumejú. Zasiahnutí pravdepodobne čiastočnou slepotou a padúcnicou neveriacky krútia hlavou a ukazujú divoko na všetky strany.
V ideálnom svete by to vypadalo takto.
Láska k nakupovaniu býva u žien nekonečná, naše skine už ale nie a rovnako tak trpezlivosť našich partnerov, ktorí by taktiež radi vlastnili nejaký ten šuplík. Včera sa ma priateľ spýtal, či s ním do budúcna ešte počítam, keď už som ho vysťahovala zo skrine. A tak som si povedala, že je na čase prevetrať šatník. Pre dobro svoje, svojho vzťahu aj módneho sveta. A vy by ste to mali urobiť tiež, pretože staré kúsky logicky zaberajú miesto tým novým.
Menej je niekedy viac…
Takže čím sa pri vyraďovaní riadiť? Najprv vytvorte veľkú hromadu – to by vám malo ísť dobre. Hromady sa v podstate vytvárajú samy. A potom vyhadzujte podľa nasledujúceho návodu:
- Trička s nápisom Lunetic alebo Sugababes. Sentiment sa nenosí.
- Všemožné podivnosti, ako sú kabelky s komiksom, handrové tašky s nápisom Mäso je vražda alebo opasky z jašteričej kože.
- Pyžamo po dedovi – to sa rozhodne vyhodí.
- Oversized veci, v ktorých vyzeráte ako nafúknutý balón a vôbec všetko príliš veľké alebo príliš malé. Takže áno, aj nohavice veľkosti 36… dokonca aj 34.
- Trištvrťáky.
- Nohavičky na doma, a keď už sme pri tom, tak vlastne všetko s nálepkou na doma, na chatu alebo so psom by nemalo uzrieť svetlo sveta.
- Ponožky, ktorých dvojča sa nenávratne stratilo v čiernej diere v útrobách vašej práčky.
- Čokoľvek, o čom hovoríte, že si to možno raz vezmete – ak bude príležitosť, ak schudnete, ak vám narastú nohy o dvadsať centimetrov a podobne.
- Oblečenie pre vašu neexistujúcu budúcu dcéru (zvlášť ak ste práve single).
Niektoré veci potrebujeme menej a niektoré viac.
- Topánky ku ktorým potrebujete trekové palice//. Proste nepohodlné topánky 😀
- Čokoľvek svietivo ružové.
- Veci vyťahané, spraté, beztvárne, bez chuti a zápachu.
- Veci, ktoré boli príliš drahé alebo príliš lacné. Väčšinou sú to blbosti.
- Nech už ste to na Vianoce zahrali akokoľvek dobre, zbavte sa nevhodných darov, ako sú svetre od babičky.
- A nakoniec zlaté pravidlo – to, čo ste nemali rok na sebe. Nech nežerem, tak vám dovolím dva roky. Rozhodne nie jedenásť!
Keď už sa na to nemôžete pozerať…
V skratke – vezmite si každý kúsok a položte si otázky: Hodí sa mi to? Hodí sa to ku mne? Je to môj štýl? Budem to nosiť? Dá sa to kombinovať s ďalšími kusmi môjho oblečenia? Je to moja SÚČASNÁ veľkosť? Tak môžete nemilosrdne triediť a vyhadzovať. A ak na to nemáte srdce, prizvite si niekoho na pomoc. Muži bývajú spravidla neznalí, a preto nemilosrdne úprimní. Nevedia totiž, čo ich čaká, ak odpovedia kladne na otázku, či v niečom nemáte veľký zadok.
Takže, ak máte pocit, že nemáte čo na seba, preorganizovanie a triedenie vám v tom urobí jasno. Obnovte si šatník a bude vám lepšie… všetkým bude lepšie. Povedzme si napríklad, že za každý vyradený kúsok si budete môcť zaobstarať nový. 😉
P.S. A keď hovorím vyhodiť, myslím recyklovať. Oblečenie môžete buď venovať na charitu alebo poslať ďalej, napríklad prostredníctvom nejakého bazáru, kde ešte môže niekomu urobiť radosť. ☺
Žiadne komentáre